Okres sa rozkladá medzi Bratislavou a Viedňou. Väčšina plochy má nížinný charakter a spadá do Viedenskej panvy. Preto je tento región vhodný aj pre cykloturistiku. Nachádzajú sa tu však aj dva vyššie celky a to Litavské vrchy (Leithagebirge) a Hundsheimské vrchy (Hundsheimer Berge). Hundsheimské vrchy patria geologicky a geomorfologicky pod Malé Karpaty. Litavské vrchy už patria do alpskej sústavy. Významnú prírodnú hranicu okresu tvorí rieka Dunaj. Pre ochranu dunajského ekosystému bol zriadený národný park Dunajské luhy. Centrom okresu je mesto Bruck an der Leitha.
V okrese sa nachádza viacero historických pamiatok. Asi najvýznamnejšou sú pozostatky rímskeho mesta Carnuntum.
Nachádzajú sa tu zrúcaniny niekoľkých hradov. Najzachovalejším hradom je Heimenburg v mestečku Hainburg an der Donau. Vo viacerých obciach sú zámky alebo kaštiele. K najznámejším rodákom patrí hudobný skladateľ Joseph Haydn, ktorý sa narodil v dedinke Rohrau.
Prejdem ale k hodnoteniu z pohľadu Horobraní. Ako všade, aj tu sú kopce krásne, ale aj také, čo nie sú veľmi zaujímavé. A sú tu aj kopce, pri ktorých som si povedal "nikdy viac!". Čo sa teda oplatí vidieť? Určite odporúčam návštevu mestečka Hainburg an der Donau. Hliadku nad Dunajom tu drží pekný kopec s kruhovým výhľadom - Braunsberg (346). Pekný je aj hradný kopec Schlossberg (291) so spomínanou zrúcaninou hradu. Najvyšším kopcom v okrese je Hundsheimer Berg (480). Výhľad je síce len polkruhový, ale stojí za to, pretože z neho vidno dvojtisícovky v Rax Alpen. Na vrchole je útulňa, ale ešte som tu nespal, tak neviem presne, aký režim tu funguje. Lákadlom pre výstup je aj rozhľadňa na kopci Königswarte (344).
Litavské vrchy sú administratívne rozdelené do troch okresov. Z kopcov sa mne páčil Steinerwegberg (443) s rozhľadňou Franz Josef Warte. Ku kopcu sa dá dostať viacerými cestami. Mne sa páčila cesta z dedinky Hof am Leithaberge. Pekným kopcom je Scheiterberg (350), ktorý sa dá spojiť s výstupom na Schlossberg (337) so zrúcaninou hradu Scharfeneck a prechádzkou ku kláštoru sv. Anny. Inak sú však kopce v tejto časti pohoria zalesnené, miestami až ťažko prechodné.
Kopce vo Viedenskej panve sú zväčša terénne vlny v poľnohospodárskej krajine. Len v niekoľkých prípadoch ide o zalesnené vrcholy, ktoré sú ale celkom dobre prístupné a prevýšenia nie sú veľké. Nie sú to veľmi zaujímavé kopce. Výnimkou sú Kirchenberg (179), na ktorom je pekný románsky kostol prestavaný v gotickom slohu a Kalvarienberg (186) s dvomi krížovými cestami, kalváriou a lurdskou jaskyňou.
Na záver si dovolím uviesť pár kopcov, na ktoré sa rozhodne nevrátim. Spoločnou črtou je hustá vegetácia plná černicových kríkov. Už len priblíženie sa k vrcholu je horobraníckym očistcom a ak sa sem predsalen niekto vyberie, tak odporúčam aspoň zimné obdobie. Uvedené rozhodne platí pre Sachberg (377), Großer Berg (376), Sachberg (314) a Neuberg (262).
Ak teda budete tráviť dovolenku v Bratislave a budete mať čas, odporúčam aspoň výlet do mestečka Hainburg an der Donnau. Na takýto výlet nepotrebujete ani auto. Z Bratislavy sem jazdí autobusová linka.